12.ťah - streda večer:
Kohn sa pri slovách o rozsiahlom spiknutí očividne preľakol. Ihneď Mirovi povedal, že na sledovanie Millera a Vojta nasadí svojich tovaryšov. Pútnikov je veľa na to aby ich pokryl svojimi ľuďmi, takže tu sa bude musieť spoľahnúť na Wojoczka. Okamžite napísal aj dopis s inštrukciami a doporučením nech sa riadi Mirovimi radami. Na chvíľu váhal, či sa má vystaviť riziku a pohrebu sa zúčastniť, no keďže si je vedomý, že verejné mienenie mu je naklonené čím ďalej menej, tak si nemôže dovoliť spraviť taký krok. Nemôže ani nariadiť povinnú účasť, avšak keďže na poslednú chvíľu zariadil námornícky pohreb, tak mestské stráže obídu všetky domy a každého osobne pozvú. Wassermann bol vážený občan a Vojt vraj ráno platil nejaké mäso, takže mestom už sa rozkríklo, že na kare bude hostina, teda sa dá čakať takmer 100% účasť. Honorabilita mesta bude na pohrebe priamo na krížniku, plebs sa bude pozerať z hradieb - bude ľahké ustrážiť ak by chcel niekto odísť. Na samotnom kare sa Kohn účastniť nebude, aj tak má to mimoriadne zasadanie rady. Čo sa týka vlastných zdrojov - špajzu má plnú, avšak vodou predzásobený nie je, celé mesto využíva len studne, na ktoré bol vďaka Wassemanovi spoľah, takže zvýšená kontrola kvality teraz nebude ani nápadná a môže mu dokonca prihrať politické body.
Pani Wojoczková sa zrovna chystala na pohreb spolu s manželom, takže diskusia prebehla s oboma naraz. Wojoczek vzal Kohnove rozkazy na vedomie, očividne nebol nadšený, že sa mu diktuje ako má robiť svoju prácu, ale ohrozenie vzal vážne. Na pohrebe sa jeho účasť očakáva, takže bude robiť bodyguarda priamo Kohnovi, na prehliadku domu pútnikov Mirovi vyčlenil spoľahlivého človeka. Proti bezpečnostným opatreniam počas pohrebu nemal žiadne výtky, počas nočného zasadania rady posilní ostrahu cechovnej siene a pred ním ju nechá dôkladne prezrieť. Pani Wojoczková ešte navrhla aby Miro počas prehliadok mal uniformu mestskej stráže a jeho oblečenie zapožičal jej spoľahlivej osobe, ktorá sa zúčastní pohrebu a prenocuje na krížniku, s čím Miro súhlasil.
Následne Miro zamieril k domu pútnikov. Cestou stretol Kohnovho tovaryša, ktorý mu povedal, že expresný rozbor vody zo studne ukázal prítomnosť chloramínu v objeme 0,015 g/l a voda bola zatiaľ zhodnotená ako bezpečná na pitie. Mesto sa očividne vyprázdňovalo, čo bola jasná známka, že účasť na Wassermannovom pohrebe bude naozaj takmer úplná. Pred domom pútnikov narazil Miro na strážnika s ktorým mal spolupracovať, ten pred tým osobne pozýval pútnikov na pohreb, takže si je istý, že ich dom je prázdny, no vie, že Miller ospravedlnil svoju dcéru z účastni, takže nabádal Mira k zvýšenej opatrnosti pri prehliadke jeho domu - bolo by veľmi nemilé, keby spôsobil nejakú aféru. Samotná prehliadka u pútnikov prebehla pomerne rýchlo - výbava domu bola veľmi sparťanská a neobvyklé bolo jedine množstvo kníh, ktoré pútnici mali. Čo sa týka odbornej literatúry mohol im Cieszynski knihovnícky cech nepokryte závidieť. Podľa žánru dokonca Miro bol schopný identifikovať komu patria jednotlivé postele - množstvo zdravotných príručiek boli jednoznačne Gabrielove, Machiaveliho Vladára a Spisy Tomáša Akvinského tipoval Miro na Kleofásza. Z ďalších kníh zaujala Mira ešte Pattonova Taktická príručka boja malých jednotiek. Avšak žiadne zmotky dynamitu, jedy na krysy, zbrane, chemikálie, prevleky či nič podobné, čo by pútnikov odhalilo ako spiklencov Miro v dome nevidel.
Ďalšou zastávkou bol mlyn. Miro postupoval veľmi opatrne. Prehliadka pracovných častí neodhalila nič neobvyklého, mlyn teraz síce zjavne pár dní stál ale očividne bol nachystaný fungovať v bežnom režime. V obytnej časti začal Miro jedálňou. Prvý dojem bolo, že miestnosti chýba ženská ruka. Tento dojem ešte umocnilo nahliadnutie do kuchyne, kde sa nahromadili neumyté riady s nedojedenými zbytkami jedla. Následne Miro zamieril na poschodie - opatrne krajom schodov aby nevŕzgal a vybral si na prehliadku izbu, o ktorej usúdil, že patrí pánovi domu. Izbe, už dávno nie manželskej, dominoval pracovný stôl. Listiny položené na ňom bola bežná agenda - potvrdenie objednávok a dodávok bikukurice z Těrlicka, účtovné záznamy predajov namletej múky. Cieszynu ostávala zhruba tretina produkcie múky, ale to zas nebolo tak prekvapivé, keďže Miller mal jediný mlyn v okolí. Následne sa Miro vrhol na prehľadávanie zásuviek. Hneď v prvej narazil na zmačkaný list. Keď ho rozbaľoval, prekvapilo ho v ňom zabalené ľudské ucho. Očividne urezané pred pár dňami, v ušnom lalôčiku bola malá, ale precízne vypracovaná zlatá náušnica v tvare bikukuričného klasu. V samotnom liste stálo: " Sklamal si ma. Tu máš dôkaz, že to myslím vážne. Dám ti ešte jednu šancu to napraviť budúcu nedeľu, no aby som videl, že to aj ty myslíš vážne, zvoláš čím skôr radu a necháš odvolať Wojoczka. Ak sklameš ešte raz, pošlem ti po kúskoch aj zbytok." Po prečítaní listu Mira upozornila slávnostná salva lodných diel, že pohreb sa blíži ku koncu, tak ešte rýchlo nahliadol do Dobroslawinej izby - bola prázdna.
|